Yo pran yon moun — men kijan pou w jwenn li
Yon moun yo detni pa disparèt. Gen yon sistèm, li piblik, epi ou ka chèche ladan l ou menm ak telefòn sa a. Desann paj sa a yon etap alafwa.
Etap 1 — Respire. Apre sa, fè yon sèl bagay alafwa.
Ou kapab fè sa
- Pèsonn pa disparèt. Granmoun yo mete nan detansyon imigrasyon antre nan yon sistèm piblik ou ka chèche.
- Ou pa bezwen yon avoka pou chèche. Rechèch la gratis, li pran de minit, epi li pa mande anyen sou estati pa w.
- Fè rechèch la anvan, epi apre sa rele pou èd legal. Enfòmasyon ou jwenn nan se sa yon avoka pral mande w.
- Si ou bloke nan yon etap, kontinye desann. Chak etap gen yon nimewo telefòn.
Etap 2 — Chèche nan lokatè detni ICE la (ICE Online Detainee Locator)
Ale sou locator.ice.gov. Li gratis, li mache sou yon telefòn, epi ou ka chèche an Anglè oswa an Panyòl.
Gen de fason pou chèche. Eseye premye a si ou kapab.
A. Ak A-number — pi serye a
A-number + peyi kote li fèt
A-number ("Alien Registration Number") gen 8 oswa 9 chif, epi anjeneral yo ekri l ak yon A devan l. Ou ka jwenn li sou:
- pèmi travay / kat EAD li (Fòm I-766)
- nenpòt papye tribinal imigrasyon
- nenpòt avi resepsyon oswa apwobasyon USCIS (Fòm I-797)
Mete A-number la ak peyi kote li fèt. Se sèl sa li bezwen.
B. Ak non — li mache, men fè atansyon
Non legal egzat + peyi kote li fèt (+ dat nesans)
Non an dwe menm jan ak sa ki sou papye li yo, se pa non fanmi an konn rele l la. Òtograf la konte.
- Eseye non an egzakteman jan li enprime sou dokiman li yo an premye.
- Apre sa eseye lòt fason pou ekri l ak lòd la ranvèse (non/siyati chanje plas) — anpil fwa yo tape dosye yo alamen.
- Eseye ak epi san yon dezyèm non, yon dezyèm siyati, oswa yon aksan.
Lè yon rechèch ak non pa mache, anjeneral se yon pwoblèm òtograf — se pa ke moun nan pa la.
Zouti rechèch la: ICE Online Detainee Locator System.
Etap 3 — Si li pa parèt, li sa a anvan ou pè
⏳ Twa rezon òdinè ki fè yon rechèch pa bay anyen
- Yo fenk arete l. Yon moun yo fenk detni ka pran plizyè èdtan, epi pafwa plizyè jou, anvan li parèt nan lokatè a. Kontinye tcheke. Chèche plizyè fwa pa jou.
- Li poko gen 18 an. Timoun pa janm parèt nan lokatè sa a — li gen granmoun sèlman. Pou yon minè, rele nimewo Etap 4 yo touswit epi di yo se yon timoun.
- Non an oswa peyi a yon ti kras diferan. Retounen nan Etap 2 epi eseye lòt òtograf, non an nan lòd ranvèse, ak A-number la si ou ka jwenn li.
Si li toujou pa parèt, rele ICE dirèkteman epi mande. Ou gen dwa mande kote yo kenbe yon moun.
Liy rapò detansyon ICE ERO a
Mande kote yo kenbe yon moun
Gen A-number la, non legal egzat la, dat nesans lan ak peyi kote li fèt pare anvan ou rele.
Biwo ICE ERO lokal ou a
Si liy nasyonal la pa ka ede
Chak rejyon gen pwòp biwo Enforcement and Removal Operations (ERO) li ak yon nimewo telefòn piblik. Mande liy Etap 4 la ki biwo ki kouvri kote yo te pran moun nan.
Etap 4 — Fè yon avoka kòmanse travay jodi a, pa semèn pwochèn
Ka detansyon ale vit. Rele pandan w ap chèche toujou — ou pa oblije jwenn moun nan anvan.
Liy RAISE
Florida Immigrant Coalition · Sid Florid
English · Kreyòl · Español · Português. Gratis. Rapòte yon detansyon epi jwenn koneksyon ak èd legal.
Haitian Bridge Alliance
Nasyonal · Lendi–Vandredi, 10am–7pm ET
Gratis. Y ap travay ak fanmi ayisyen nan tout peyi a sou ka detansyon ak depòtasyon.
immigrationlawhelp.org
Chèche ak kòd postal (ZIP)
Yon anyè founisè legal imigrasyon san bi likratif gratis oswa a ba pri nan tout Etazini. immigrationlawhelp.org →
Minnesota — liy detansyon ILCM
Lendi–Jedi, 1–3pm
Immigrant Law Center of Minnesota. Liy espesyal pou ka detansyon nan Minnesota.
Plis òganizasyon, pa eta ak pa vil: Jwenn èd toupre ou.
Etap 5 — Konsila a ka resevwa avi
Yon moun etranje yo detni gen dwa pou konsila peyi li resevwa avi sou detansyon an. Pou sitwayen ayisyen, konsila a ka konfime yon detansyon, ede ak kesyon idantite, epi konekte fanmi ak òganizasyon kominotè.
⚠️ PA bay ICE paspò ni dokiman konsila
Bay konsila a avi pa menm bagay ak bay ICE dokiman. Yon paspò etranje oswa yon dokiman vwayaj konsila ka fè yon depòtasyon rive pi vit, paske li retire papye gouvènman an ta oblije chèche poukont li.
Se sèlman yon manda yon jij siyen — se pa yon fòm yon ofisye ICE siyen — ki ka egzije yon moun bay dokiman. Si ICE mande fanmi an yon paspò, yon batistè oswa yon ID konsila, di ou vle pale ak yon avoka anvan, epi rele youn nan nimewo Etap 4 yo anvan ou lonje anyen.
Konsèy: Immigrant Defense Project. Gade tou Konnen dwa ou si ICE apwoche w.
Etap 6 — Fè yon sèl mesaj rive jwenn moun nan: pa siyen anyen
Lè ou rive jwenn li — atravè yon avoka, oswa nan yon apèl telefòn nan detansyon — men fraz ki pi itil ou ka di a:
🛑 "Pa siyen anyen jiskaske ou pale ak yon avoka."
- Pa janm siyen yon "stipulated removal." Papye sa a bay legen sou dwa pou wè yon jij epi li kite yo bay yon lòd depòtasyon san okenn odyans. Yo mande moun siyen l pandan yo pè, yo bouke, epi yo pa gen avoka.
- Li gen dwa pou l rete an silans. Li ka di: "I want to remain silent. I want to speak to a lawyer." (An Kreyòl: "Mwen vle rete an silans. Mwen vle pale ak yon avoka.")
- Li gen dwa a yon odyans devan yon jij imigrasyon nan pifò ka, epi dwa a yon avoka (gouvènman an p ap peye pou youn, men èd gratis egziste — Etap 4).
- Yo detni yon moun pa vle di gen yon lòd depòtasyon. Pèdi TPS pa yon lòd depòtasyon otomatik non plis.
Enprime vèsyon ti kat pòch la epi kite youn nan chak pòch nan kay la: Enprime kat dwa a →
Anvan sa rive: ekri senk bagay sa yo kounye a
📝 Ti lis 2 minit ki fè Etap 2 mache
Si w ap li sa a epi yo poko pran pèsonn — sa a se bagay ki pi itil ou ka fè jodi a. Pou chak moun nan kay ou, ekri:
- A-number li (8 oswa 9 chif, sou pèmi travay la oswa nenpòt avi USCIS)
- Non legal egzat li, ekri menm jan li parèt sou papye li yo
- Dat nesans li
- Peyi kote li fèt
- Nimewo telefòn yon avoka oswa yon liy èd, ke omwen yon granmoun konnen pa kè
Kite lis la yon kote yon moun ou fè konfyans andeyò kay la ka jwenn li. Pa mache ak li sou ou.
Paj ki gen rapò
- Ou resevwa yon lèt ki di w rapòte bay ICE? — li sa a anvan dat ou an.
- Konnen dwa ou si ICE apwoche w — nan pòt ou, nan machin, nan travay.
- Opsyon legal apre TPS — azil, petisyon fanmi, viza U/T, VAWA.
- Semèn sa a: fakta kont rimè
- Sa ki chanje sou sit sa a
Repons rapid
Kijan pou m jwenn yon moun ICE detni?
Chèche nan ICE Online Detainee Locator la sou locator.ice.gov. Rechèch ki pi serye a se A-number moun nan (8 oswa 9 chif, sou pèmi travay li oswa nenpòt avi USCIS) plis peyi kote li fèt. Ou ka chèche tou ak non legal egzat li plis peyi kote li fèt ak dat nesans li, men òtograf la dwe menm jan ak papye li yo.
Poukisa mwen pa ka jwenn li nan lokatè a?
Anjeneral se youn nan twa rezon: yo fenk arete l epi yo poko antre l — sa ka pran plizyè èdtan oswa plizyè jou, kidonk kontinye tcheke; li poko gen 18 an, epi timoun pa janm parèt nan lokatè a; oswa non an ak peyi kote li fèt ekri yon lòt jan nan dosye a. Si li toujou pa parèt, rele liy ICE ERO a nan 1-888-351-4024.
Èske mwen ka chèche yon timoun yo detni?
Non. ICE Online Detainee Locator la gen granmoun sèlman — yon moun ki poko gen 18 an p ap janm parèt la. Rele yon liy legal gratis touswit epi di se yon minè: RAISE nan 1-888-600-5762 oswa Haitian Bridge Alliance nan 619-693-8708.
Èske mwen dwe bay ICE paspò fanmi mwen an?
Non — pa san ou pa pale ak yon avoka anvan. Yon paspò etranje oswa yon dokiman vwayaj konsila ka fè yon depòtasyon rive pi vit. Se sèlman yon manda yon jij siyen, se pa yon fòm yon ofisye ICE siyen, ki ka egzije yon moun bay dokiman.
Kisa pou m di yon moun nan fanmi m yo detni?
Di l pou l pa siyen anyen anvan li pale ak yon avoka — sitou pa yon "stipulated removal," ki bay legen sou dwa a yon odyans. Li gen dwa pou l rete an silans, dwa a yon odyans devan yon jij imigrasyon nan pifò ka, ak dwa a yon avoka.
Dènye mizajou: 13 out 2026. Nimewo telefòn yo ak fason lokatè a mache te tcheke 4 out 2026. Tradiksyon sa yo ap revize pa yon moun ki pale Kreyòl natif natal. Pou tout detay ak sous yo, gade vèsyon Anglè a.